Ochrana zelene nie je len módna záležitosť - Kapitola 1

Autor: RNDr. Jozef Kadlečík, kandidát na poslanca za Krasňany, Volebné č.9

www.jozefkadlecik.sk

Autor vyštudoval chémiu (vedecký smer) a pedagogiku (Mgr.); doktorát (RNDr.) získal z biochémie. Začínal vo výskume Biologickom ústave SAV, pokračoval na VÚ FTVŠ UK ako vedecko-pedagogický pracovník. V súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Lekárskej fakulte SZU Bratislava, kde vyučuje chémiu a biochémiu.



Význam zelene pre náš život, myslím tým zelených rastlín, nedoceňujeme. Chvalabohu však v posledných rokoch za zeleň a jej zachovanie bojujeme a snažíme sa jej čo najviac zachrániť. Ale po pravde, čo vieme o význame zelene pre nás.



Vieme, čo pre nás zelené rastliny znamenajú?

Zelené rastliny sú nevyhnutné pre existenciu živočíchov. Bez rastlín by živočíšna ríša postupne zanikla a zostali by len biologické druhy, ktoré si vedia získať všetko potrebné zo vzduchu, vody a minerálov ako sú baktérie, plesne, huby.

Zelené rastliny vedia vďaka fotosyntéze, teda vytváraniu biologických látok s využitím slnka, syntetizovať sacharidy ako je glukóza, fruktóza, sacharóza (bežný cukor) až po zložité sacharidy, polysacharidy ako sú škrob, celulóza. Človek si syntetizuje zásobný polysacharid glykogén, ten môžeme získať len zo živočíchov (sval, pečeň). Najviac ho obsahuje biele mäso(prsia) hydiny. V semenách rastlín nachádzame aj bielkoviny a nukleové kyseliny (dedičný materiál), ale aj tuky a všetko potrebné pre vývoj novej rastliny.

Z čoho žijú rastliny?

Rastliny žijú z oxidu uhličitého, vody a nebielkovinového dusíka. . Energiu rastlinám dodávajú fotóny, svetelná kvantá energie, ktoré poskytuje slnko. Fotóny vnímame ako svetlo a tepelnú energiu. Syntéza zložitých látok, si vždy vyžaduje energiu, či už je syntéza prírodná alebo umelá.

Fotosyntéza, zázrak prírody, ktorý nemá obdobu.

Rastliny majú fotosyntetický aparát uložený v jednotlivých častiach rastlinných buniek. U vyšších rastlín sú na fotosyntézu určené plastidy. Rastliny majú dva fotosyntetické aparáty. Prvý aparát cez deň, za svetla, vychytáva (prijíma) zo vzduchu oxid uhličitý, CO2, a vydychuje kyslík, druhý aparát v noci, za tmy, kyslík spotrebováva a vydychuje oxid uhličitý. Rastlina má fotosyntetický systém 1 a 2. Preto sa neodporúča mať v spálňach rastliny.

Rastliny dýchajú?

Rastliny dýchajú naozaj reálne, ich pľúca sú prieduchy v listoch. Ak sú zanesené prachom dýchanie je obmedzené a prach môže úplne zabrániť dýchaniu, a viesť až k úhynu rastliny. Ukážkou devastácie rastlín sú okolia cementární a vápeniek. Nás ohrozuje prach z komunikácií, lebo nemáme, alebo nechceme, zaplatiť vodu na polievanie ciest.

Komu sú určené rastliny ?

Všetky živočíchy, sa živia rastlinami, vrátane nás, až na skupinu mäsožravcov, ktorí konzumujú mäso iných mäsožravcov. Ale aj tí majú niekde v potravinovom reťazci bylinožravca. Rastliny konzumuje aj hmyz, ktorí nás oberá o úrodu, ovocie a semená rastlín konzumujú vtáci. Vinohradníci poznajú dobre, čo sú to vtáčí zberači hrozna, vedia zlikvidovať celú úrodu.

Likviduje si úrodnú pôdu, staviame sklady a závody na najúrodnejšej pôde!!

V súčasnosti dokážeme rastliny pestovať už bez pôdy, pôda stratila pre nás svoj pôvodný význam. Vzniká tak predstava, že pôdu nepotrebujeme a systematicky ju devastujeme. Zemský pôdny profil bol a je vytváraný milióny rokov. My odhrnieme predpísanú výšku pôdneho profilu a na zostatku pôdy navrstvíme neživý materiál, domy, cesty... Všetko to v záujme ľudí schvaľujú iní ľudia, ktorí nemajú obvykle žiadny vzťah k pôjde a je to pre nich obchodný artikel - tovar ako každý iný.

Čo už pestujeme bez pôdy?

Prakticky všetky rajčiny, uhorky v obchodných reťazcoch sú dopestované v hydroponických kontajneroch, kde sú rastlinám sústavne a pod analytickou kontrolou dodávané všetky látky potrebné k rastu, automaticky, bez zásahu človeka. Čistý proces. Pestovanie je v skleníkoch, pôdne baktérie a ostatné mikroorganizmy, ktoré vytvárajú ďalšie zložky humusu chýbajú. Takéto paradajky chutia inak, to pozná každý, ako umelé.

Pôda je zložitý ekologický systém a poznáme z neho iba malú časť. Sú tam napr. humínové kyseliny produkované pôdnymi mikroorganizmami. Pôda obsahuje tisícky ak nie milióny mikroorganizmov.

Len v našej ústnej dutine je živná pôda pre viac ako 400 druhov mikroorganizmov, ktoré živú na zvyškoch potravy a vytvárajú si tam vlastnú pôdu, tzv. zubné plaky, kde vzájomne spolupracujú, informujú sa, vytvárajú živnú pôdu a štruktúru a žijú aj z vlastných produktov živote. Žijú vo vrstvách, ako ľudia na jednotlivých poschodiach domov.

A čo umelé rastliny?

Poznáme základné mechanizmy fotosyntézy a vieme ako tak riadiť. Podarilo sa vytvoriť už aj „umelú rastlinu“, biosyntetický materiál, schopný čiastočnej fotosyntézy. Do umelej polymérnej štruktúry sa podarilo zafixovať fotosyntetický aparát rastlinnej bunky (plastid) bez straty jeho funkcie. Uvažuje sa je materiáloch využiteľných na konštrukciu nových zelených krytín striech, ktoré by v mestách zachatávali vodu a súčasne nahradili chýbajúce zelené rastliny.

A čo človek?

Človek vie existovať a prežiť z rastlinnej tak aj živočíšnej potravy, je všežravec. Severské národy nemajú veľ možností získať rastlinnú potravu, živia sa výlučne živočíchmi a ich vnútornými orgánmi.V krátkom lete sa dostanú k rastlinám, alebo rastlinám z mora.

Zdravý vývin.

Zdravý vývin človeka si vyžaduje vhodný pomer rastlinnej a živočíšnej potravy. Rastliny sú menej bohaté na stavebné látky živočíchov, na bielkoviny, semená poskytujú aj bielkoviny. V obchodoch sa nám namiesto regálov s chlebom a pečivom rozmnožili regále semiačok a semien, ktoré konzumuje s obľubou najmä ženská časť populácie, konzumáciu podporujú sústavne reklamou masírované buď veľké alebo naduté brušká. Naše tradičné semená strukovín sú v úzadí, robia nám naduté brušká.

Rastlinné a živočíšne telá.

Rastliny používajú ako stavebnú látku sacharid, celulózu. Celulózu však vedia stráviť len živočíchy, prežúvavce (kravy, kone, kozy, ovce..). My celulózu nedokážeme stráviť, všetko ostatné z rastlín vieme stráviť a využiť. Pre nás má celulóza význam ako látky viažuca škodlivé látky a uľahčujúca trávenie. Celulózu vedia rozložiť aj mikroorganizmy a v súčasnosti sa aj v živočíšnej výrobe živočíšny odpad (fekálie) spracováva vo fermentoroch, kde sa produkuje metán ( tzv. bahenný plyn) a ďalšie uhľovodíky, ktoré sa spaľujú a využívajú pri výrobe elektrickej energie priamo vo farme. Výsledkom je oxid uhličitý a voda a hnojivo z nesfermentovaných zvyškov rastlín.

Stavebnou látkou živočíchov sú bielkoviny a lipoproteíny, zásobou energie sú sacharidy a tuky. Živočíchy majú v tele celulózu len z potravy, ak nepočítam modelky, ktoré namiesto jedla vyplňujú žalúdok aj toaletným papierom.

Kyslík.

Bez rastlín by sme nemali kyslík, všetok kyslík na planéte vyprodukujú rastliny, či už suchozemské alebo vodné. Rastliny vytvorili kyslíkovú atmosféru a spôsobili, že všetko podlieha na Zemi oxidácii. Vďaka kyslíku a oxidačným procesom v organizmoch získavame väčšinu energie, spaľujem živiny, ale nehorí. Aby sme získali energiu, musíme mať aspoň malú rezervu energie, ale ak aj jej málo, môže byť v našom okolí energie a energetických látok nadbytok, zomrieme. To hrozí najviac bulemikom, ktorí sa stálym odmietaním potravy sa dostanú do stavu, ktorý nevedia zvrátiť a zomierajú, energetický deficit nedokážu odstrániť.

Oxid uhličitý.

Oxid uhličitý na planéte vytvárajú a spotrebovávajú rastliny, hlavní producenti sú živočíchy, ľudia a ľudská činnosť (priemysel). Oxid uhličitý uchovávajú a produkujú aj oceány. V súčasnosti sa veľká časť oxidu uhličitého produkuje umelo, spaľovaním fosílnych palív, ktoré vznikli z rastlín. Ničíme aj prirodzených producentov, tropické pralesy označované ako pľúca planéty. Pre život na Zemi sa stal najväčší nepriateľom človek.

Zelený uhlík.

Pôvodne tzv. zelený (rastlinný a živočíšny) uhlík sa vracia do atmosféry rýchlejšie ako sa z nej odčerpáva. Rovnováha kolobehu oxidu uhličitého je narušená likvidáciou zelených plôch, najmä pralesov a lesného pokrytia zeme.

Oxid uhličitý obsahuje izotop uhlíka, 13C, ktorý sa v rastlinách mení na najčastejšie sa vyskytujúci izotop uhlíka, 12C. Ak rastlina zahynie, kolobeh uhlíka sa naruší a izotop 13C zostane v rastline. Izotop 13C sa vytvára iba v atmosfére.

Z polčasu rozpadu uhlíka potom určujeme vek rastliny a živočícha. Takže vieme sa dopátrať naspäť do minulosti odumretých zvyškov tiel rastlín a živočíchov a to dozadu o 11 až 15 tisíc rokov. Vieme datovať časovo jednotlivé civilizácie.

Zelená ekonomika

Nová, zelená ekonomika je nasmerovaná na produkovanie zeleného uhlíka, získavanie energie z rastlín bez ich spaľovania v tepelných elektrárňach. Pôvodná primitívna ekonomika bola tiež zelená.

Naša civilizácia sa stala závislá na výrobe elektrickej energie, ktorá je považovaná za najčistejší druh energie. Postupne sa však tepelné energie, spaľujúce organický uhlík rušia a zmierňuje sa emisia uhlíka do atmosféty. Pôvodná civilizácia bojovala z nedostatkom energie uloženej v rastlinách a živočíchoch, využívala najmä mechanickú a tepelnú energiu, alebo ich kombináciu. Aj súčasné automobily využívajú premenu tepelnej energie na mechanickú, nové konštrukcie nahradia len premenu z elektrickej energie na mechanickú. Len použijeme najušlachtilejšiu a ekologickejšiu energiu a budem sa tváriť, že je to zelená energia.

Mestá a zeleň, rastliny ako čističky životného prostredia

Mestské osídlenie vytlačilo zeleň, nahradil ju neživý materiál s úplne inými vlastnosťami.tento prosec trvá tisícky rokov, ale pribudli do neho producenti oxidu uhličitého, ktorí spotrebovávajú aj kyslík. Mestá bez zelene nemôžu existovať. Predstava, že kamenné a asfaltové mesto poskytne človeku všetko potrebné k životu je mylná a zvrátená predstava. Poslednou zeleňou v New Yorku je Central Park, ostané je betón, sklo a asfalt.

Z mesta sa odstránili producenti kyslíka, spracovatelia oxidu uhličitého a organických aromatických látok, prirodzené čističky životného prostredia. Rastliny spracovávajú organické látky, ktoré sú pre človeka škodlivé. Dužinaté rastliny sú výborné čističky látok, ktoré sa nachádzajúcich uvoľňujú napr. z lepidiel použitých pri výrobe nábytku. Zdroje eletromagnetického žiarenia stále existujú v našom okolí, sú to napr. mobilné telefóny, smartfóny, notebooky, monitory a ich žiarenie vedia zachytiť. Tí čo pracujú s týmito zariadenia by sa mali obklopiť rastlinami s dužinatými listami, to sú ideálni zachytávači žiarenia, rátane rádioktívneho. Zachytávajú aj rádioaktívne žiarenie zo vzduchu a z pôdy, anjmä najčastejší rádioaktívny plyn Radón. Zelený koberec nás chráni pred rádioaktívnym žiarením unikajúcim z pôdy.

Rastliny viažu ťažké a pre nás jedovaté kovy. Akumulujú ich vo svojich telách. Sú dokonca schopné ich uchovávať vo forme superčistých kryštálov kovov, to dokážu niektoré riasy, ktoré sú schopné nahradiť nákladné technológie na rast superčistých kryštálov kovov potrebných pre elektroniku.


Pokračovanie nabudúce...


#Rača #Krasňany #ÚzemnýPlán #ZanašezelenéKrasňany #JozefKadlečík #Voľby2018


39 views